Panenstvo je čosi, čím sa majú stať dievčatá (bežne sa hovorí len o strate)
- má to byť dosť dlhé obdobie k tomu, aby sa mohli stať zrelými ženami.
Len takéto dospelé ženy sú schopné sa rozhodnúť, či chcú žiť trvalé panenstvo alebo manželstvo.



Úvod –
Mulieris dignitatem (Ján Pavol II.)

20. V učení Ježiša Krista materstvo sa druží k panenstvu, ale aj sa od neho líši. (...)
V tomto širšom kontexte treba uvažovať o panenstve tiež ako o ceste ženy

– o ceste, na ktorej ona iným spôsobom než v manželstve,

uskutočňuje svoju ženskú osobnosť. (...).

 

V dobrovoľne zvolenom panenstve žena potvrdzuje samu seba ako osobu, čiže ako bytosť, ktorú od počiatku Stvoriteľ chcel pre ňu samu, súčasne však realizuje aj osobnú hodnotu svojej ženskosti, nakoľko sa stáva "nezištným darom" pre Boha, ktorý zjavil seba samého v Kristovi, darom pre Krista, Vykupiteľa človeka a Ženícha duší: "zásnubným" darom. Nemôžeme správne pochopiť panenstvo, čiže zasvätenie sa ženy v panenskom stave, bez odvolania sa na zásnubnú lásku, lebo v tejto láske sa ľudská osoba odovzdáva do daru niekomu inému.

 

Vrodený sklon k zasnúbeniu, jestvujúci v žene, nachádza odpoveď v panenstve chápanom v uvedenom zmysle. Žena, od "počiatku" povolaná prijímať a dávať lásku, nájde v povolaní k panenstvu na prvom mieste Ježiša ako Vykupiteľa, ktorý "miloval svojich do krajnosti", až do úplného sebadaru, a na tento dar ona odpovie "úprimným darom" celého svojho života. (...)

A toto nemožno porovnávať s obyčajným stavom neženatého a nevydatej, lebo panenstvo sa neobmedzuje iba na samotné "nie", ale obsahuje v sebe hlboké "áno" zásnubnej povahy, čiže darovanie seba z lásky, úplne a nedeliteľne.